Ďalší týždeň v TechPeaks ubehol ako voda. Po tom prvom plnom prezentácí sme konečne dostali viac času na robotu. Stretli sme sa aj s prvými partnermi TechPeaks, s ktorými si môžeme navzájom pomôcť. A to v rámci času, ktorí sme povinní (samozrejme, že to spravíme radi aj tak) venovať na pomoc a rozvoj lokálneho ekosystému. Ako som spomenul na Facebooku, už hľadáme spôsoby, ako sa môže Youcognize uplatniť v Taliansku. A vyzerá to zatiaľ sľubne. Aby som ale nepredbiehal niečo, čo ešte nie je dohodnuté, napíšem o detailoch neskôr. No o inom som chcel v tomto článku písať.

Už som bol v Silicon Valley, s američanmi pracujem dosť dlho a rozumiem ich prístupu k biznisu. Vidím jeden podstatný rozdiel, ktorý ich podľa mňa vo veľa veciach robí úspešnejšími ako sme my, európania. A je jedno, či taliani slováci, alebo nemci. Rozmýšľam, čím to je. Viem o tom rozdieli ale aj tak vždy, keď príde americký speaker, otvorí mi oči. Uvedomím si, že ani zďaleka nerobím niektoré veci tak, ako by som mal.

Tento týždeň sme mali dvoch výnimočných speakerov. Včera nám rozprával Greg Horowitt, spoluzakladateľ a riaditeľ T2 Venture Capital a autor knihy “The Rainforest: The Secret To Build the Next Silicon Valley”. Druhým bol Evan Nisselson, zakladateľ malého kapitálového fondu, úspešný biznismen a mentor v popredných startupových akcelerátoroch. A aj u nás v TechPeaks.

Je neuveriteľné, s akou energiou, nadšením a sebavedomím títo páni rozprávajú. Motiváciou nadopujú celú miestnosť a každého jedného človeka v nej. Keď to porovnám s prezentáciami väčšiny európanov, ktoré som počul, pripadajú mi (pri všetkej úcte, veď hovorím aj o sebe) ako keby sa malé deti hrali na pieskovisku. Samozrejme, česť výnimkám.

No ale čo je ten obrovský rozdiel, ktorý to všetko spôsobuje? Je to focus, zameranie sa na správne veci. Títo ľudia nerozprávajú o tom, či tlačitko “kúpiť” spravia modré alebo červené. Oni to tlačítko spravia. Skôr ako my o tej farbe začneme hovoriť. V Európe vidím veľmi veľa ľudí zameriavať na na spôsob dosiahnutia cieľa. Až tak veľmi, že ten spôsob sa stane cieľom a to dôležité, teda kam nás ten spôsob má dostať, zostane niekde nepovšimnuté. Príliš sa zameriavame na detaily. Možno chceme všetko spraviť hneď úplne perfektne, keď ešte nevieme, či to treba. Ak chcem novú sedačku, nebudem sa týždeň pýtať ľudi, kde ju kúpiť. Ale začnem v najbližšom obchode alebo eshope.

Zamyslime sa nad tým, čo naozaj chceme dosiahnuť a či naozaj robíme všetko pre to, aby sme to dosiahli čo najskôr. Aj za cenu toho, že je nám to na začiatku nepohodlné. Ja idem do toho, čo vy?